• Informácie

          • Milochov

          • STANICA MLADÝCH TURISTOV MILOCHOV

            Účelové zariadenie CVČ v Považskej Bystrici s celoročnou prevádzkou je vhodné na organizovanie škôl v prírode‚ na letné tábory,  víkendové pobyty a sústredenia menších kolektívov detí a mládeže. SMT je umiestnená v jednoposchodovej murovanej budove s ubytovacou kapacitou 36 osôb (6 izieb po šesť osôb (aj s poschodovými posteľami), 1 štvorposteľová izba pre vedúcich). V budove je vlastná kuchyňa s jedálňou, ktorá súčasne slúži ako spoločenská miestnosť. Ubytovanie je na poschodí, kde sú aj sociálne zariadenia, umyváreň a sprchy. Vykurovanie je gamatmi na plyn v každej miestnosti. Teplá voda je zabezpečená z bojlerov na plyn. V areáli zariadenia sú k dispozícii ihriská na nenáročné športy ( minifutbal , volejbal, bedminton ) a ohnisko na táborák s lavičkami. Najbližšie verejné kúpaliská sú v Považskej Bystrici a Púchove, kde sú aj zdravotnícke zariadenia.

            Areál SMT sa rozprestiera na svahu nad  Priehradou mládeže v blízkosti železničnej trate Bratislava - Žilina (Púchov 12 km, Považská Bystrica 10 km). Svojou polohou poskytuje široké možnosti turistiky v okolitých terénoch a návštevy kultúrnych, historických a prírodných pamätihodností ( Manínska tiesňava, Súľovské skaly, Strážov , Javorníky ,... Považské múzeum v Žiline - Budatíne , Vlastivedné múzeum v Považskej  Bystrici , Sklárske múzeum v Lednických Rovniach, Múzeum obchodu v Ilave-Klobušiciach , múzeá v Ilave a v Trenčíne,... hrady Považský, Súľovský, Lednický a Trenčiansky). Od SMT začína Náučný chodník Milochov (viac tu).

            Najvhodnejšie dopravné spojenie je železnicou (zastávka osobných vlakov Milochov - peši 12 min. od SMT). Mestská hromadná doprava z Pov . Bystrice premáva do Milochova od železničnej stanice (MHD č.8).

            Tlačivo pre objednávku SMT Milochov na stiahnutie tu..

            SMERNICA č. 02/2020 upravujúca podmienky pobytu a spôsob úhrady za ubytovanie na Stanici mladých turistov Milochov 


            SPRIEVODCA NÁUČNÝM CHODNÍKOM- MILOCHOV

            Na cestách i výletoch v okolí Považskej Bystrice zaujmú každého návštevníka svojou krásou skalnaté hrebene Manínskej úžiny, Súľovských skál, alebo i Klapov. Krásna scenéria Súľovských vrchov, ale i Javorníkov, sa odkrýva vo svojej nádhere na jednotlivých zastávkach tohto náučného chodníka.

            Treba sa len dobre dívať, aby človek zachytil rozmanitosť a rôznorodosť rastlinnej a živočíšnej ríše tohto územia. Možno sa mu pošťastí uvidieť niektorého hniezdiča z veľkého množstva vodného vtáctva Považského podolia alebo Nosickej priehrady. A ak aj nie, isto sa mu na jednej zo zastávok náučného chodníka naskytne krásny panoromatický výhľad nielen na mesto Považská Bystrica, ale i na prírodné skalné výtvory Klapov, ďalej cez oba Maníny po horizonte až k Strážovu.

            Náučný chodník po počiatočnom miernom stúpaní vedie pekným prostredím Milochova v nenáročnom, mierne zvlnenom teréne.. Jeho okružná trasa má osem zastávok a môžeme ju absolvovať za tri hodiny.

            Považskobystrický región patrí k oblastiam bohatým na vzácne a chránené rastlinné a živočíšne druhy s prekrásnym prírodným prostredím. Preto nesmieme zabúdať na ochranu a čistotu životného prostredia, aby sme ho uchovali i pre ďalšie generácie.

            Pracovníci CVČ a SZOPK Eric Považská Bystrica

             

            1.Flóra okolia

            1.1. Fytogeografia okresu Považská Bystrica

            Územie Považskobystrického okresu patrí z väčšej časti do oblasti Západokarpatskej flóry. Fytogeograficky sa člení na územie Strážovských, Súľov-ských vrchov a územie Javorníkov. Hranice medzi jednotlivými oblasťami nie sú ostré a rastlinstvo sa tu mení nielen so zmenou miesta, ale aj so zmenou nadmorskej výšky.

            V našom okrese máme tri výškové stupne vegetácie :

            1. stupeň pahorkatín – od 200 do 500 m.n.m.

            2. stupeň podhorský – od 500 do 900 m.n.m.

            3. stupeň horský - od 900 do 1 200 m.n.m.

             

            1.2. Okolie náučného chodníka

            Trasa náučného chodníka vedie zväčša rozhraním katastrov Považská Bystrica a Milochov. Po počiatočnom miernom stúpaní okrajom lesa od Stanice mladých turistov v Milochove vedie nenáročným, mierne zvlneným terénom zmiešaného lesa.

            V rámci “ Regionálneho územného systému ekologickej stability” tvorí Okolie náučného chodníka tzv. regionálne biocentrum “ Hradisko Bukovec-Žiar”. Charakterizujú ho prírodné mozaikové lesné spoločenstvá s dubom a hrabom, menej je zastúpený smrek a borovica. Po ceste náučným chodníkom ešte môžeme vidieť buky, brezy, javory, z krovín hlohy, trnky, šípky, či liesky. Lúky sú zastúpené bohatou lúčnou kvetenou, ktorá na jar a v lete hrá nádhernými farbami. Na jeseň je okolie bohaté na rôzne lesné plody.

            1.3. Liečivé rastliny

            Od skorej jari do neskorej jesene v blízkosti Stanice mladých turistov a po celej trase náučného chodníka rastie množstvo liečivých rastlín . Už na lúkach v blízkosti ubytovne rastie dúška včasná, ľubovník bodkovaný, jahoda obyčajná, mäta prieporná, rebríček obyčajný, pamajorán obyčajný, praslička roľná, pŕhľava dvojdomá, púpava lekárska, rumanček pravý, skorocel kopijovitý. Po ceste rastie divozel veľkokvetý, ostružina černicová, repík lekársky, ruža šípová. Stačí sa dobre dívať a okrem pekných zážitkov z náučného chodníka si môžete priniesť plnú náruč liečiviek alebo dobrých hríbov.

            1.4. Vzácne rastliny okresu Považská Bystrica

            Zo vzácnych a ohrozených druhov sa tu nachádzajú napr. astra alpínska, poniklec slovenský, klinček včasný, prvosienka holá, snežienka jarná, veternica lesná, kortúza Matthioliho, ľalia zlatohlavá, žltohlav európsky, prilbica tuhá, jazyk jelení, čerešňa mahalebková, vstavače a mnohé ďalšie.

            Medzi rastliny, ktoré si je hodno povšimnúť z hľadiska historického patria relikty , zvyšky pôvodne rozsiahlejšieho a súvislejšieho výskytu. Príčinou vzniku reliktov je zmena klimatických, geomorfologických, alebo biologických podmienok bez ľudského zásahu.

            Glaciálnymi reliktami , rastúcimi v okrese sú napr. hrdobarka horská, borovica lesná, hviezdnatec čemericový. Preglaciálnymi reliktami sú tis obyčajný, zimozeleň menšia, kopytník európsky a brečtan popínavý.

            Zo západokarpatských endemitov , t.j. rastlín rastúcich len na území Západných Karpát, ale vyskytujúcich sa i v našom okrese, hodno spomenúť napr. klinček lesklý a včasný, nevädzu mäkkú, poniklec slovenský, púpavu považskú, zubačku žliazkatú, dúšku včasnú , či sezel sivý.

            flóra – súhrn rastlinných druhov

            glaciálny relikt – druh, ktorý sa zachoval ako zvyšok z ľadových dôb

            západokarpatský endemit – druh vyskytujúci sa iba v Západných Karpatoch

            2.Geologické zloženie

            2.1. Základné geologické rozdelenie

            Celé územie Slovenska patrí do Karpatskej sústavy, často nazvanej Západné Karpaty . Západné Karpaty sú typickým pásmovým pohorím. Rozlišujeme tu dva podcelky - Vonkajšie Karpaty (mladší celok) a Vnútorné Karpaty. Oblasť Milochova a širšieho okolia patrí do Vonkajších Karpát.

            2.2. Milochov a okolie

            Vlastné územie je budované obalovou jednotkou bradlového pásma kriedového veku (mladšie druhohory). Jedná sa o klapský príkrov , na ktorý je v južnej časti územia nasunutý príkrov manínsky . Tektonický štýl je charakteristický prešmykmi a častými šupinami, ktoré sú značne prevrásnené.

            Väčšinu územia budujú mäkšie horniny strednej kriedy vo vývoji slieňovcov a slienitých bridlíc. Mladšie členy tvoria tzv. orlovské vrstvy s prevahou pieskovcov a flyšové súvrstvie budované pieskovcami, ílovcami a slieňovca-mi. Vrchná krieda je zastúpená upohlavskými vrstvami vo vývoji pieskovcov zlepencov . Tieto tvrdšie horniny budujú najvyššie položené časti územia ( Hrebeň, Žiar, Stavná ). Bralné časti sú budované biohermnými vápencami ( Hradište ). Výrazné bradlá sa vyskytujú za riekou Váh ( Klapy 653mnm, Hradište 630 m.n.m.) budované plytkovodnými jurskými vápencami (staršie obdobie druhohôr - Holýš, Diel ), tvoria vrchnokriedové upohlavské zlepence a pieskovce .

            2.3. Geologická stavba širšieho okolia

            Severne od Milochova vystupuje magurský flyš paleogénneho veku (staršie treťohory) vo vývoji ílovcovom a pieskovcovom. Hlavnými stavebnými jednotkami sú račianska a bystrická jednotka eocénneho (stred starších teťohôr) veku.

            Južne od tohto územia vystupuje príkrovová manínska jednotka bradlového pásma a ďalšie príkrovové jednotky (krížňanská, chočská a strážovská ), ktoré tvoria geologickú stavbu Strážovských vrchov. Budované sú prevažne vápencami, dolomitmi, slieňovcami a kriedovým flyšom.

            V oblasti Visolaje – Sverepec vystupujú neogénne sedimenty pliocénneho veku (mladšie treťohory) vo vývoji ílov, pieskovcov a štrkov. Jedná sa o poslednú transgresiu (zaliatie) mora v našom okolí.

            Celé okolie Milochova je infiltračnou oblasťou pre minerálne vody využívané v kúpeľoch Nimnica . Ide o hydrokarbonátovo–sodno-draselno studenú hypotonickú vodu s obsahom jódu a brómu.

            Geochronologické členenie zeme

            Geologická éra

            Perióda

            Celkový vek /v milion.rokov/

            Horotvorné deje

            Vývoj organizmov

            Štvrtohory

            Mladše

            Staršie

            1,7

             

            súčasná súčasná flóra fauna

            Treťohory

            Mladšie

            Staršie

            66

            Alpínske

            Vrásnenie

            rozvoj kry- rozvoj tosemenn. vtákov, rastlín. cicavcov ústup hlavonožcov

            Druhohory

            Krieda

            Jura

            Trias

            140

            210

            250

            Alpínske Vrásnenie

            prvé kry- prvé tosemen. vtáky a rastliny, cicavce rozvoj rozvoj nahosem. plazov a rastlín. hlavonožcov

            Prvohory

            Mladšie

            Staršie

            590

            Hercýnske Vrásnenie

            Kaledónske vrásnenie

            prvé naho- prvé semenné plazy a rastliny, obojživelníky

            Starohory

             

            2 600

             

            rozvoj rias, prvé baktérií a živočíchy siníc / prvoky, mechúrniky, červy/

            Prahory

             

            4 000

             

            prvé riasy, baktérie a sinice

            Predgeologické obdobie

             

            4 600

             

            Chemický vývoj

            flyš- pravidelné striedanie bridlice a pieskovca

            príkrovy- presunuté vrstvy zvrásnené bočnými tlakovými silami

            3. Chránené územia okresu

            3.1. Chránené krajinné oblasti

            Rozsiahlejším územím o výmere nad 1000 ha a s rozptýlenými ekosystémami významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti môžu byť vyhlásené za chránené krajinné oblasti s druhým stupňom ochrany.

            Do okresu Považská Bystrica zasahujú svojimi časťami dve chránené krajinné oblasti: CHKO Kysuce a CHKO Strážovské vrchy.

            CHKO Kysuce – z nášho okresu patrí do chráneného územia časť Javorníkov. Vyhlásením CHKO sa sledovalo zabezpečiť komplexnú ochranu prírodných hodnôt krajiny, kde sa na mnohých miestach zachovali laznícke sídla so vzácnymi objektmi ľudovej architektúry.

            CHKO Strážovské vrchy - účelom zriadenia CHKO je ochrana pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralnatých a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, tvarov eróznych kotlín, biofondu a geofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí Strážovských a Súľovských vrchov.

            3.2. Národné prírodné rezervácie v okrese

            Menšie územia s pôvodným, alebo málo pozmeneným ekosystémom môžu byť vyhlásené za národné prírodné rezervácie, alebo prírodné rezervácie s piatym stupňom ochrany. V okrese Považská Bystrica máme jedinečné NPR – Manínsku úžinu, Podskalský Roháč a Strážov .

            NPR Manínska úžina je charakteristická svojim rastlinstvom -v malej nadmorskej výške (400m.n.m.)rastú vysokohorské druhy rastlín.

            NPR Podskalský Roháč je geologickým zložením podobný Súľovským skalám a zachovali sa tam pôvodné fyto- a zoocenózy.

            NPR Strážov patrí k najbohatšie zastúpeným lokalitám, čo do počtu vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

            3.3. Prírodné rezervácie v okrese

            Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava je súčasťou Náučného chodníka Manínska úžina s bohatým výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov.

            3.3.1. Prírodná rezervácia Klapy

            Prírodná rezervácia bola vyhlásená 1.5.1993 vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 83/93 Zb. Výmera chráneného územia je 6,22 ha v katastri obce Udiča. Tvorí ju charakteristický vrchol Klapov (653m n.m.), ležiaci na pravom brehu Váhu, s priľahlým hrebeňom tvaru kozieho chrbta, s lesnými a trávnatými plochami orientovanými na juh. V spodnej časti brala na juhovýchodnej strane, zvanom “Cigánka “ je malá puklinová jaskyňa. Bradlo je budované jurskými šedými krinoidnými vápencami, vo vyšších polohách sú rohovcové a hľuznaté vápence. Najvyššie časti hrebeňa sú tvorené upohlavskými vrstvami v zlepencovom vývoji. Na stavbe okolia sa podieľajú menej odolné kriedové vápence, slienité bridlice, slieňovce a pestré sliene.

            Na zložení vegetačného krytu sa podieľajú hlavne teplomilné druhy skalných spoločenstiev. Prevažujú dealpínske boriny s pôvodným, viac ako150 rokov starým, výskytom borovice lesnej. Z ohrozených rastlín na Klapoch nájdeme drieň, kavyľ pôvabný, poniklec, či ľaliu zlatohlavú. Z endemitov sú zastúpené horčičník Wittmanov a sezel sivý. Relikty reprezentuje brečtan popínavý. Ako zvláštnosť možno spomenúť pomerne zriedkavý výskyt timotejky tuhej.

            Hniezdi tu výr skalný, dážďovníky, ľabtuška hôrna, strnádka obyčajná. Vzácne sa vyskytujú i jasoň červenooký a chochlačkový, hojnejšie vidlochvosty. Stretnúť sa tu možno s jaštericou obyčajnou, či slepúchom lámavým.

            3.4. Prírodné pamiatky v okrese

            Prírodné pamiatky sú bodové, líniové, alebo iné máloplošné ekosystémy do výmery 50 ha.

            PP Bosmany – predstavuje typickú ukážku bradlových foriem reliéfu. Jedná sa o tri samostatne stojace veže tvaru koláčov / bosniakov / nad ktorými dominuje bralo Skala, na hrebeni s výrazne vyvinutými hlbokými puklinovými škrapmi.

            PP Prečínska skalka – je morfologicky hodnotný súbor skalných útvarov v zlepencoch a brekciách. Cenné sú najmä skalné útvary vyvetrávajúce do tvaru skalných veží, bášt, stĺpov, výklenkov, okien, homolí a pod.

            PP Briestenné – predstavuje tiež súbor skalných útvarov v zlepencoch. Dominujúce skalné bralo má tvar pravekého jaštera Tyranosaura.

            (CHKO-chránená krajinná oblasť, NPR-národná prírodná rezervácia,

            PR - prírodná rezervácia, PP - prírodná pamiatka)

            4. Považská Bystrica- história a archeológia

            4.1. História mesta

            História mesta Považská Bystrica je úzko spätá s osudmi Považského hradu. Najstaršia písomná zmienka zo začiatku 14.stor. ho spomína ako kráľovský hrad. Postavený bol v druhej polovici 13. storočia.

            Hrad i mesto postupne prechádzali do rúk rôznych majiteľov. Od roku 1438 patrili rodu Podmanických, ktorý tu vládol 120 rokov. Poslední potomkovia, Ján a Rafael, podnikali lúpežné výpravy po celom Považí. V roku 1698 bol hrad zbúraný.

            Prvé privilégiá mestu udelil r.1453 kráľ Žigmund . Ďalšie privilégiá z r.1571 od Maximiliána II. mu dovoľovali konať ročne štyri jarmoky. Napriek tomu mestečko v stredoveku postihovali rôzne pohromy. Svojou polohou v údolí Váhu trpelo najmä častými presunmi kráľovských a povstaleckých vojsk, ktoré mu spôsobovali požiare, ale často aj priame majetkové ujmy pri rabovačkách. V roku 1831 postihla mesto cholera, pri ktorej zomrelo 294 ľudí. V roku 1858 utrpelo mesto silným zemetrasením.

            Koncom 19. storočia sa Považská Bystrica začína rozrastať aj vďaka polohe pri železničnej trati Bratislava – Žilina, ktorá bola dobudovaná r.1883. Rozvíja sa drevársky priemysel, vznikajú továreň na rybie konzervy, pálenica, mlyny, neskôr tehelňa. Mesto bolo známe početnými remeslami ( hrnčiarstvo, remenárstvo, súkenníctvo ), trhmi a jarmokmi.

            Podstatný rozvoj zaznamenalo mesto po r.1929, kedy sa tu začala budovať muničná fabrika (pobočka Zbrojovky Brno), terajšie Považské strojárne.

            K mestu nerozlučne patria aj cirkevné, kultúrne a historické pamiatky: Rímskokatolícky kostol (pôvodne gotický, neskôr renesančne upravený a r.1767 zbarokizovaný ), baroková kaplnka sv. Heleny z r.1728, klasicistická Kalvária z r.1805. Pod Považským hradom bol v r.1631 vybudovaný renesančný kaštieľ, tzv. Burg , v Považskom Podhradí štvorkrídlový rokokový kaštieľ s arkádovým dvorom a parkom z r.1775.

            V mestskej časti Orlové sa nachádza rozsiahla budova pôvodne renesančného, neskôr barokovo upraveného(1775) kaštieľa s kaplnkou , arkádami a parkom. V súčasnosti poskytuje reprezentačné priestory Považským strojárňam a sú v nej umiestnené expozície Vlastivedného múzea. Čiastočne bol zrekonštruovaný aj priľahlý park.

            4.2. Považská Bystrica - archeológia

            Stopy najstaršieho osídlenia na území mesta a okolia siahajú do obdobia neskorej doby kamennej – eneolitu. V polohe Dolné Lány sa našlo niekoľko zlomkov nádob bádenskej kultúry. Početné nálezy dokladajú aj osídlenie lokality Považská Teplá-Niva a Dolný Moštenec-Skalice.

            Z mladšej a neskorej doby bronzovej pochádza žiarové pohrebisko lužickej kultúry v meste pri kostole, na pôvodnom námestí, v priestore križovatky do Zemianskeho Kvašova a v obci Považská Teplá.

            Najviac pamiatok pochádza z obdobia neskorého laténu ( mladšia doba železná ) a doby rímskej, kedy tento priestor zaujal ľud púchovskej kultúry. Jeho sídliská sa zistili v polohe Narice, na križovatke do Zemianskeho Kvašova, na Dedovci, Dušianiciach, na námestí. V okolí k nim patria lokality Manínec ,západný svah pod Považským hradom, Považská Teplá-Oplzeň a Dolný Moštenec-Skalice. Rozsiahly komplex sídlisk bol objavený v priestore osada Uhry-Udiča-Jasenica. Obzvlášť bohatý na cenné nálezy tohto obdobia je hrádok na vŕšku Predná Hôrka v Jasenici.

            Zo zastávok č. 7 a 8 NCH je dobrý výhľad na archeologickú lokalitu Hradisko. Vľavo nad priehradným múrom Vodnej nádrže Nosice na temene dominantného kopca sú výrazné pozostatky hradiska púchovskej kultúry. Nálezy keramiky a kamenného žarnova na mletie obilia ho datujú do konca 1.stor.pr.n.l. Samotné hradisko rozmerov asi 80x40 m tvorí dvojitý hlinito-kamenitý val, na ktorom bola vybudovaná ohrada z drevených brvien, tzv. palisáda. Súčasťou opevnenia boli strážne veže a brány.

            Takéto opevnené hradiská a hrádky budoval na severozápadnom Slovensku ľud púchovskej kultúry (podľa náleziska Skala pri Púchove), ktorý tu žil v období od r. 100 pr. n.l. do r. 180 n. l. Príčinou budovania opevnení v tejto oblasti bolo hroziace nebezpečenstvo ničivých nájazdov germánskych kmeňov zo severu a juhozápadu (Markomani a Kvádi). Opevnené Hradisko patrilo k sídlisku (osade) na jeho úpätí v polohe Turkovec. Slúžilo jej obyvateľom ako útočište (refúgium) v čase nebezpečenstva. Germánske kmene nakoniec zničili a vyplienili takmer všetky tieto opevnenia v priebehu prvého desaťročia nášho letopočtu (tzv. katastrofický horizont).

            Ďalšie sídlisko púchovskej kultúry bolo v Nosiciach medzi terajšou železničnou traťou a vážskym kanálom v lokalite Pole. Našli sa tu okružia (horné okraje) zásobníc - veľkých keramických nádob na úschovu obilia alebo potravín.

            Pri stavbe priehradného múra sa našli plytko pod povrchom tri slovanské kostrové hroby z 9. stor.n.l.

            Z konca doby rímskej a obdobia sťahovania národov máme nálezy z križovatky do Zemianskeho Kvašova a Dolných Lánov.

            Najintenzívnejšie osídlenie územia mesta je doložené zo slovanského obdobia Doteraz sa zistili sídliská v polohách Narice, Lány, križovatka do Zemianskeho Kvašova. Najväčšie a najvýznamnejšie sídlisko nielen v Považskej Bystrici a okolí, ale aj na celom území severozápadného Slovenska, sa nachádzalo v polohe Dedovec. Okrem objavených obydlí polozemníc z obdobia od 8. do polovice 10. storočia význam sídliska dokumentujú najmä remeselnícke výrobky z 9. stor., kedy tu zrejme vyrábali keramiku aj pre okolité sídliská.

            Zo slovanského obdobia sú na území mesta a v okolí významné aj pohrebiská – mohylníky . Našli sa v polohách Dúbravy, Bukovina, Orlové - Hôrka, Dolný Moštenec- Skalice, Považská Teplá- Vražiny, Sverepec– Podvrščie a ďalších.

            Z archeologického hľadiska je doteraz najmenej zdokumentované obdobie stredoveku. Nepočetné nálezy pochádzajú zo starého námestia a z blízkosti potoka Domanižanka. Osídlenie okolia sa dá predpokladať z niekoľkých malých opevnení – stredovekých hrádkov nižšej šľachty.

            5. Fauna okolia

            5.1. Voda ako životné prostredie

            Voda je životné prostredie veľkého množstva rôznych druhov organizmov. V priebehu miliónov rokov sa živé organizmy prispôsobili určitým špecifickým životným podmienkam. Tak sa museli prispôsobiť aj pôvodné biotopy tečúcich vôd vytvorením Nosickej priehrady na biotop stojacej vody.

            5.2. Biotop vodnej nádrže

            Vytvorením Nosickej priehrady došlo k zmene zastúpenia rýb v pozitívnom, ale i negatívnom smere. Veľká vodná plocha umožnila vytvorenie nových podmienok na zvýšenie druhového zastúpenia rýb. Na strane druhej sa však v stojatej vode vytvorili predpoklady pre život rastlín a živočíchov, v závislosti od hĺbky aj veľkosti vodnej plochy a jej čistoty.

            Pri priehrade v dôsledku pomalého prúdenia vody sa vymení celý objem vodnej nádrže za dlhý časový úsek. Zhoršenie kvality vody vo Váhu, ktorá dnes dosahuje III.-IV.stupeň znečistenia, pôsobí ako vysoko selektívny faktor na druhové zastúpenie rýb a môže viesť k porušeniu biologickej rovnováhy.

            5.3. Fauna Nosickej priehrady a jej okolia

            V súčasnosti sa v priehrade vyskytujú nasledovné druhy rýb: kapor, šťuka, nosáľ, pleskáč, červenica, belička, jalec, lieň, úhor, zubáč, sumec.

            Vodná nádrž mala veľký vplyv na výraznú zmenu zastúpenia vtákov, pre ktoré sa stala veľká vodná plocha útočišťom pri hniezdení a migrácii. Dominantnými druhmi sú kačica divá a čajka smejivá. Z pravidelných hniezdičov možno spomenúť rybárika čierneho, kalužiaka malého, kulíka riečneho, labuť hrubozobú a kúdeľníčku lužnú.

            Počas migrácie sa tu pravidelne zastavujú potápky, husi, volavky, bociany, chochlačky. Vzácnejšie sa tu objaví volavka purpurová, bučiak nočný, kačica ostrochvostá. Pravidelnými migrantami sú napríklad kormorán veľký, rybár riečny, čorík čierny, lyska čierna.

            Z hibernujúcich druhov sa tu pravidelne vyskytuje hlaholka severská, potápač veľký, čajka sivá, vzácne aj turpan čierny a tmavý, čajka striebristá, orliak morský a potáplice. Výskyt zimných hostí je viazaný na rozsah zamrznutej hladiny priehrady.

            V najbližšom okolí možno pozorovať nielen vodné vtáctvo. Vídať tu pravidelne aj brehule, dážďovníky, sokola myšiara, myšiaka hôrneho, sojku obyčajnú, vranu obyčajnú a množstvo bežných druhov drobného vtáctva.

            Z cicavcov sa možno pomerne často stretnúť so srnčou a jeleňou zverou, muflónmi, diviakmi, zajacmi, kunou a líškou. Okolie priehrady využíva ako biokoridor medzi Javorníkmi a Strážovskými vrchmi aj medveď.

            fauna-súhrn živočíšnych druhov

            biotop- súbor prírodných činiteľov, ktoré sú charakteristické pre výskyt určitého živočícha a rastliny

            hibernácia- prečkanie nepriaznivého obdobia v kľudovom stave

            6. Geomorgologické členenie

            6.1. Geomorfologické celky okresu

            Do okresu Považská Bystrica zasahuje päť geomorfologických celkov . Celú severnú časť zaberajú Javorníky. Samotné mesto leží v Považskom podolí. Juh územia tvoria Súľovské vrchy a menšou časťou sem zasahujú Strážovské vrchy a Žilinská kotlina. Najvyšším vrcholom okresu je Strážov (1213 m.n.m.).

            CELKY

            PODCELKY

            ČASTI

            1 Strážovské vrchy

            11 Zliechovská hornatina

            111Strážov

            2 Súľovské vrchy

            21 Súľovské skaly

            211 Súľovská kotlina

             

            22 Manínska vrchovina

            221 Maníny

            3 Žilinská kotlina

            31 Domanižská kotlina

             

            4 Javorníky

            41 Vysoké Javorníky

            411 Javornícka hornatina

             

            42 Nízke Javorníky

            421 Púchovská vrchovina

               

            422 Javornícka brázda

            5 Považské podolie

            51 Podmanínska pahorkatina

             
             

            52 Bytčianska kotlina

             

            6.2. Rekordy okresu

            Najvyšší bod Strážovských vrchov - Strážov 1213 m.n.m.

            Najvyšší bod Súľovských vrchov - Veľký Manín 891 m.n.m.

            Najvyšší bod v Javorníkoch - Veľký Javorník 1071 m.n.m.

            Najmohutnejší vodný tok - Váh

            Najdlhší vodný tok - Marikovský potok 27 km

            Najdlhšia dolina - Marikovská dolina 27 km

            Najstaršie chránené územie - NPR Manínska úžina od r.1967

            Najmladšie chránené územie - PP Prečínska skalka od r.1994

            - PP Bosmany od r.1994

            Najväčšia a najužšia tiesňava - Manínska úžina

            Najvyššie položená obec - Vrchteplá 520 m.n.m.

            Najväčšia skalná ihla - Panička v Manínskej úžine

            Najmohutnejší strom - Lipa v Pov.Bystrici-Kvašov, obvod kmeňa 709 cm

            Najstarší strom - Lipa v Jasenici asi 350 rokov

            7. Kúpele Nimnica

            7.1. Obec Nimnica

            V Považskom podolí na pravom brehu Váhu leží malá obec Nimnica. Nachádza sa na predhorí Javorníkov, neďaleko Púchova a kedysi bola jeho súčasťou. Dnes je však samostatnou obcou, vzdialenou od Považskej Bystrice približne 13 km. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1408 od pisára z Nitrianskej kapituly.

            Obec má v súčasnosti charakter rekreačného a kúpeľného strediska.

            7.2. Kúpele Nimnica

            Nimnica bola vyhlásená za kúpeľné mesto v roku 1970. Dobré predpoklady na jeho vybudovanie vyplynuli z existencie minerálnych prameňov v tejto lokalite, ktoré však boli známe už v 18 storočí. Profesor Cranz tieto kyselky popísal vo svojej balneografii už v roku 1777 ako kyselky, ktoré sa nachádzajú neďaleko Púchova, v polovici veľkého kopca blízko dedinky Nimnica.

            Kúpele sa nachádzajú akoby na polostrove zasahujúcom do priehrady. Sú vo výške 290m.n.m . v príjemnom prostredí zmiešaného lesa Javorníkov, ktorý ich chráni zo severu. Blízkosť lesa, čistý vzduch, vhodná poloha a priaznivé klimatické podmienky blahodarne vplývajú a podporujú liečbu pacientov. Kúpele začali svoju činnosť v roku 1959 ako Štátne kúpele Nimnica a v súčasnosti sú kúpele súkromnou akciovou spoločnosťou.

            7.3. Minerálne pramene

            Pri výstavbe Nosickej priehrady v roku 1953 narazili robotníci náhodne na slaný alkalicko-uhličitý minerálny prameň , ktorý vytryskol do výšky 28 m. Minerálna voda bola veľmi agresívna na železobetón a preto sa musela vyviesť mimo priehrady z katastra obce Nosice do Nimnice. Tým sa položil základný kameň kúpeľov.

            Pre účely kúpeľníctva sa využívajú spomínané minerálne vody. Nimnica má šesť minerálnych prameňov, z ktorých sa tri využívajú ako prírodné liečivé zdroje. Ide o Prameň Mládeže, Nosický prameň a Priehradný prameň . Na liečbu sa využíva prírodná liečivá minerálna voda, ktorá je stredne mineralizovaná, hydrouhličitanová, sodná, studená a hypotonická voda. Obsahuje K, N, Ca, Mg, Fe, Si. Cl a čiastočne obsahuje jód, bróm a voľný oxid uhličitý.

            Ako stolová minerálna voda má príjemnú chuť, je 10° – 13° C teplá, vhodná na pitné kúry, lebo obsahuje minerálne a stopové prvky v podobnom pomere ako je ich obsah v ľudskej krvi. Pre prítomnosť železa v minerálnej vode je voda vhodná na úpravu krvného obrazu a prítomnosť oxidu uhličitého prekrvuje žalúdočnú sliznicu a reguluje tvorbu žalúdočných kyselín pacientov. Prítomnosť draslíka a jódu napomáha rozpúšťanie hlienov pri inhaláciách, dezinfikuje horné cesty dýchacie. Kúpele v minerálnej vode pôsobia pozitívne na vegetatívny nervový systém a zlepšujú látkovú výmenu v tkanivách a orgánoch ľudského tela. Majú regulačný aj kozmetický účinok na kožu. K celkovému uvoľneniu organizmu dochádza využitím aj tzv. uhličitanového kúpeľa v spojení s následným tepelným zábalom.

            7.4. Liečivé účinky minerálnych prameňov

            Minerálna voda tvorí základ liečby v kúpeľoch Nimnica. Ročne sa tu prelieči asi 5000 pacientov., ktorí sa liečia na choroby horných ciest dýchacích choroby zažívacieho ústrojenstva, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, choroby látkovej výmeny . Chodí sa sem liečiť aj mládež ktorá okrem ochorení dýchacích ciest si tu lieči choroby obehového ústrojenstva a celkového oslabenia organizmu.

            Centrom liečebných procedúr je budova balneoterapie, ktorá poskytuje rad komplexných služieb ako vodoliečba, inhalácie, uhličitanové kúpele, škótske streky, klasická, reflexná masáž, podvodná masáž, úplná elektroliečba a liečebný telocvik.

            V liečebných domoch Váh, Jilemnický, Komenský, Manín a Súľov sú jednoposteľové a dvojposteľové izby, ktoré ponúkajú príjemný oddych po absolvovaní liečebných procedúr.

            7.5. Možnosti kultúrneho, športového vyžitia

            Nimnica ponúka prekrásne okolie, rôzne kultúrne a vzdelávacie aktivity, prednášky, filmové predstavenia. Priehrada zas ponúka širokú paletu vodných športov aj s vyhliadkovou plavbou.

            Turistický chodníček nás zavedie na vrch Holiš (33 m.n.m), z ktorého sa môžeme pokochať krásami okolitej prírody.

            8. Vodná nádrž Nosice a obec Milochov

            8.1. Obec Nosice

            Obec leží v Púchovskom prelome poniže priehrady na ľavom brehu Váhu. Severozápadná časť chotára na nive Váhu je plochá, prevládajú hnedé lesné a nivné pôdy. Stred obce je v nadmorskej výške 280 m.n.m. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z r.1407. Majiteľmi bola zemianska rodina Lieskovských, ktorá pričlenila Nimnicu k panstvu Košeca. Dedičnými richtármi sa stali Púchovskovci. V roku 1598 mala obec 21 domov, v roku 1828 - 48 domov a 403 obyvateľov.

            Obec sa stala známejšou objavom minerálneho prameňa a budovaním Nosickej priehrady. Časť obce bola pri budovaní priehrady zaplavená.

            8.2. Vodná nádrž Nosice

            Už z dávnej minulosti sú nám známe vodné diela, stavby a zariadenia na využitie vodnej energie pre potreby mlynov a baní. Človek sa snažil vždy aktívne usmerňovať prirodzený tok vody. Preto veľký národohospodársky význam malo vybudovanie systému vodných diel na Váhu. Ide o sústavu haťových zdrží s bočnými kanálmi, na ktorých sú vodné elektrárne.

            Hydroenergeticky je kaskáda zapojená na Oravskú priehradu a Liptovskú Maru. V roku 1958 bolo odovzdané vodné dielo Nosická priehrada.

            Priehrada je dlhá 500 m a vysoká 35 m, zadrží 36 miliónov m3 vody. Založili ju v súvrstviach bradlového obalu. Pravé krídlo priehrady je zaviazané do riečnej terasy Váhu a celý priehradný múr stojí na nepriepustných slienitých bridliciach strednej kriedy. Ľavé krídlo priehradného múra stojí na upohlavskom zlepenci vrchnej kriedy. Veľké ťažkosti pri stavbe priehrady spôsobilo navŕtanie uhličitej minerálnej vody v hĺbke 70 m v mieste budúceho priehradného múru. Táto voda bola agresívna, rozleptávala by betón a preto najskôr museli na horninový podklad navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom. Priehradová elektráreň s tromi Kaplanovými turbínami ročne vyrobí 160 mil. kWh elektrickej energie.

            Okrem toho je priehrada vhodná pre rôzne športové aktivity ako člnkovanie, surfovanie, či rybolov. Obnovili sa aj vyhliadkové plavby po priehrade, ktoré návštevníkom predstavia okolie priehrady v jeho plnej nádhere.

            8.3. Obec Milochov

            Obec Milochov leží na ľavom brehu Váhu blízko pri priehrade. Prevažne Zalesnený chotár bol z 1/3 zaliaty vodami Nosickej priehrady.

            Prvé písomné zmienky o obci sa spomínajú v roku 1401 ako o obci Mylochow. Najskôr obec patrila panstvu Košeca, neskôr časť patrila rodine Milochovských a Lieskovských a časť pod panstvo z Považskej Bystrice. Väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom .

            V roku 1957 presídlili Milochov pre výstavbu vodného diela na nové sídlisko v chotári obce. Pôvodná obec bola zaplavená.

            8.4. Obec Okrut

            Obec Okrut sa spomína v roku 1408. Pôvodne obec patrila panstvu Lednica, neskôr rodine Okrutských - Okruckých. V roku 1948 mala obec 138 obyvateľov. Tí sa zaoberali roľníctvom, chovom dobytka, alebo odchádzali na juh za prácou. Pôvodná dedina bola typickou potočnou radovou zástavbou so znakmi nepravidelnej rozptýlenej zástavby. Domy boli zrubové, kamenné a hlinené. Obec zanikla pri výstavbe priehrady. Katastrálne bolo územie obce pripojené v roku 1959 k Udiči.

            Vydalo Centrum voľného času v Považskej Bystrici v spolupráci so SZOPK ERIC ako účelovú publikáciu. Zodpovedný redaktor RNDr. Marta Rehúšová. Lektoroval Okresný úrad, odbor životného prostredia v Považskej Bystrici.

            Apríl 2000.